2015RCH ,

To najlepšie za mesiac...

júla 01, 2015 Rea 0 Comments

APRÍL

All Fall Down (Embassy Row #1) - Ally Carter

Vzrušujúca nová séria z pera New York Times úspešnej autorky Ally Carter sa točí okolo Grace, ktorá sa dá najlepšie opísať len slovami ako nebojácna, armádne dieťa a rebel. Taktiež je jedinou vnučkou toho najmocnejšieho veľvyslanca na svete a kvôli tomu strávila aj každé leto svojho detstva behaním po strechách radových ambasádnych domov.

Teraz, keď dovŕšila 16 rokov, sa sem vrátila s úmyslom vyriešiť záhadu smrti jej matky. Počas toho však odhalí medzinárodné sprisahania znepokojivých rozmerov. Ak chce zachrániť svet, musí si vybrať správnych priateľov, a pritom si dávať pozor na nepriateľov.

Prečo som si ju vybrala?

Pretože to bola moja prvá kniha od Ally a pretože som si ju okamžite zamilovala. Od postáv, cez príbeh až po tú krásnu obálku, ktorá ma inak zmiatla, lebo som si myslela, že kniha bude dystopická... my bad. (pozn. ZAČNI ČÍTAŤ ANOTÁCIE!) :D Napriek tomu, že moje očakávania boli vysoké (keďže mi knihu odporučila Simča a tá mi ešte nikdy zle neporadila), vôbec som nebola sklamaná. Ally sa podarilo vytvoriť nielen uveriteľný, ale aj zaujímavý svet, v ktorom sa hlavné postavy pohybovali.
Myslím, že to bolo hlavne kvôli tomu, že sa príbeh odohrával v "ambasádnom svete" (vyskloňovala som to dobre?). Ally dokázala na jednu ulicu napchať toľko rôznych kultúr, zvykov a tradícií tak, aby to stále dávalo zmysel, čitateľ sa v príbehu nestratil a dodala tomu tú správnu iskru (narážam teraz na jednu postavu s ruským prízvukom, ehm ja jednoducho neviem prízvukom odolať)... v skratke, ak by takéto niečo existovalo, už teraz by som si balila kufor. :D
Väčšinou nevenujem pozornosť tomu, kde sa príbeh odohráva, ale tu aj keby ste nechceli, museli ste tomu venovať pozornosť a už len dodám, že som dlho nečítala knihu s tak originálnym pozadím.

"Ok," he says. "First lesson."

Noah broadens his stance, taking his place firmly on the embassy side of the threshold. "in the United States," he says. Then, with both feet, he leaps on to the sidewalk. "Out of the United States." Quickly, he jumps back toward me. "In the United States." Another jump across the threshold. "Out of the United States. In. Out. In --"

"Is this the part where I hit you?"

Noah raises one finger. "You could. But you might want to do it while you are" – he leaps back to stand beside me – “in the United States."

Ak by vám nestačil originálny námet, zaujímavé hlavné postavy (a teraz tým zaujímavé myslím s nádychom šialenosti... Grace by si určite rozumela s Marou Dyerovou), tak Ally myslela aj na akčnú časť knihy. Pretože to, čo sa zo začiatku zdalo ako obyčajná detektívka, nakoniec skončilo niekde pri thrillere a takom zvrate, že som knihe odpustila aj pár takých hluchých úsekov. Veď, ako už asi viete, som závislá na dobrých vyvrcholenia a koncoch, pri ktorých ani neviem, kde je sever a nie to ešte, čo sa v tej knihe vlastne deje. :D

2. miesto

Stopárov sprievodca galaxiou (Hitchhiker's Guide to the Galaxy #1) - Douglas Adams, Patrick Frank

Anotácia

Arthurovi Dentovi, celkom obyčajnému človiečikovi kdesi z Anglicka, raz vo štvrtok ráno prídu zdemolovať dom, vraj kvôli stavbe diaľničného obchvatu. Snaží sa tomu zabrániť bojovným polihovaním pred buldozérom, no jeden z jeho priateľov, Ford Prefect, ho viac-menej nasilu odtiahne do krčmy na tri bleskurýchle pivá, pretože sa blíži koniec sveta. Asi o 12 minút neskôr koniec sveta skutočne nastane v podobe stavebnej čaty mimozemskej rasy Vogónov, ktorí prídu zdemolovať Zem kvôli stavbe hyperpriestorovej diaľnice.
Tesne pred touto, pre všetkých ostatných smrteľnou udalosťou, sa Arthur s Fordom presunú na vogónsku stavebnú loď, ktorá ich odvezie do hlbín vesmíru. Ford totiž nepochádza z Guildfordu, ako na Zemi zvyčajne tvrdil, ale z malej planéty kdesi v okolí Betelgeuze, a pracuje ako terénny prieskumník pozoruhodnej knihy s názvom Stopárov sprievodca galaxiou – akéhosi elektronického bedekra pre vesmírnych stopárov obsahujúceho všetky informácie, ktoré potrebujete, ak túžite vidieť krásy vesmíru za menej ako tridsať altairských dolárov denne.

Prečo som si ju vybrala?

1. Mám rada sarkazmus s iróniou. (A tie, aspoň si myslím, boli skoro všade.)
2. Mám rada nezmyselné vtipy.
3. Mám rada, keď nemám poňatia, čo sa v knihe deje.
4. Mám rada originálnosť.
5. Mám rada chaos.

A to je vše přátele, tády-dády-dá...

Srandujem, vlastne ani nie... vážne netuším, čo vám mám k tejto knihe napísať, pretože doteraz si nie som istá, či viem o čom vlastne bola...
No nie je to super?
Milujem ju, dokonca i pre mňa, z neurčitých a nepochopiteľných dôvodov.
Odporúčam všetkým, ktorí chcú vedieť, prečo o nej ja nič neviem a fanúšikom The Big Bang Theory (pripravte sa na veľa inteligentných vtipov). :D

Radšej vám sem dám ešte obrázok a trailer. :D

"So this is it," said Arthur, "We are going to die."

"Yes," said Ford, "except... no! Wait a minute!" He suddenly lunged across the chamber at something behind Arthur's line of vision. "What's this switch?" he cried.

"What? Where?" cried Arthur, twisting round.

"No, I was only fooling," said Ford, "we are going to die after all.”

1.miesto

Yes Please - Amy Poehler

Anotácia

V dokonalom svete ...
by sme sa pofľakovali s Amy Poehler, sledovali hlúpe filmy, počúvali hudbu a rozprávali si prekrútené príbehy o našich spolupracovníkoch alebo rozoberali ťažké detstvo. Pretože v dokonalom svete, by sme boli všetci priatelia Amy, ktorá je zábavná, vie kopec zaujímavých príbehov, hovorí skvelé vtipy a zároveň sa dokáže podeliť o rady a múdrosti (užitočné, nie otravné, o ktoré by sme sa ani neprosil).
Naneštastie, medzi jej Zlatým Glóbusom ocenenou rolou v seriáli Parks and Recreation, prácou ako producentka a režisérka sa umiestnila medzi najmilovanejšími SNL absolventmi, stala sa aj spoluzakladateľkou Upright Citizens Brigade, zapája sa aj do webovej stránky Smart Girls at the Party, do toho často zaskakuje ako dablérka Meryl Streep a je matkou dvoch mladých chlapcov... preto nie je k dispozícií na filmové večery.
Našťastie, ale máme druhú najlepšiu vec: Yes Please. Amyinu vtipnú a úprimnú knihu. Zbierka príbehov, myšlienok, nápadov, zoznamov a haiku z mysle jedného z najobľúbenejších zabávačov. Yes Please ponúka Amyine myšlienky o všetkom z jej "príliš bezpečného" detstva mimo Bostonu až po jej ranné dni v New Yorku, jej predstavy o Hollywoode a "obchode", o démonovi, ktorý sa nás všetkých pozerá zo zrkadla a o jej radosti z toho, že má "tvár na parochne".
Yes Please je preplnená slovami a múdrosťami, podľa ktorých by sme mali žiť.

Prečo som si ju vybrala?

Ako zistíte že čítate dobrú autobiografiu?
Keď nemáte poňatia o kom vlastne je, a keď ju dočítate, chcete tú osobu nielen stretnúť naživo, ale stať sa jej BFF.
Presne to sa mi stalo. Amy Poehler som poznala maximálne z gifiek na internete a občas som ju asi zahliadla na nejakom odovzdávaní cien, ale inak... nemala som ani najmenšej potuchy, že to je herečka, producentka a neviem, čo ešte.
Každopádne som prvýkrát v živote dala re-reading ešte predtým, ako som knihu vôbec dočítala. Ako je to možné? :D Jednoducho. Keď som cestovala, išla do školy, obchodu, vyniesť smeti, tak som knihu počúvala ako audiobook (najlepšie rozhodnutie v živote, pretože v audio knihe bolo pár takých úsekov, čo neboli v normálnej knihe, no zase v knihe bolo veľa fotiek, čo ma ešte viac vtiahlo do deja), a potom večer v posteli som si všetko druhýkrát čítala, pretože Amy ma dokázala v každej kapitole nielen rozosmiať, ale aj do každej kapitoly, tak nenápadne vždy pichla nejakú múdrosť do života, ktorá ma donútila zamyslieť sa nad sebou či životom.

The “yes” comes from my improvisational days and the opportunity that comes with youth, and the “please” comes from the wisdom of knowing that agreeing to do something usually means you aren’t doing it alone. 

Čo som však na tejto knihe najviac ocenila bolo, že všetko podala takým spôsobom, že aj pripití ľudia v krčme by ju pochopili a ešte jej pritakávali, že má pravdu a že sa na nič nehrala. Nerobila zo seba dokonalú ženu. Priznala si chyby, ktoré spravila v minulosti. Dokonca hovorila aj o tom, ako sa v puberte vyhýbala zrkadlám, pretože v nich žil "démon", ktorý jej šepkal, hnusné poznámky, čo na nej nevyzerá dobre a dokonca sa priznala, že aj po toľkých rokoch sa ten démon ešte občas v zrkadle objaví.
Vedela som, že všetky dievčatá/ženy sú asi neisté, tým ako vyzerajú, že nie sú so sebou spokojné na 100%, ale keď to ona priznala takto verejne, niečo vo mne si ju zamilovalo o kúštik viac. Potešilo ma, že v tom nie som sama, a že "démon" v zrkadle nie je iba u mňa.
Takže to zhrniem s tým, že Amy mi v niečom otvorila oči a rozhodne si pozriem všetko, v čom hrala.