2015RCH ,

365 dní YA: Mesačné čítanie - Február

apríla 03, 2015 Rea 4 Comments

MAYBE ONE DAY - Melissa Kantor


Keďže si na obálkach zakladám, jednoducho mi to nedá, a musím sa vyjadriť aj k týmto. :D
Viete, ako som minule pri The Jewel mala problém rozhodnúť sa, ktorá sa mi páči viac, tu to bolo viac menej jednoznačné. Mojím víťazom je tá naľavo (americká obálka), aj keď teraz, ako sa pozerám na tú v strede (kindle obálka), hovorím si, že má niečo do seba... no ani tie motýliky pri názve na tej úplne napravo (austrálska obálka) nie sú škaredé...
Ale nechám to na prvý dojem, vyhráva obálka vľavo, pretože podľa mňa najviac vystihuje knihu aj jej atmosféru! Vy by ste si vybrali ktorú? 

Opäť raz môj amatérsky preklad anotácie. ;)


Zoe s jej najlepšou kamarátkou Olíviou mali vždy veľké plány do budúcnosti, ale ani jeden z nich nezahŕňal to, aby Olívia ochorela. No Zoe sa kvôli svojej najlepšej kamarátke stále snaží tváriť odhodlane a pozitívne. Aj keď nevie, čo má hovoriť. Aj keď Olívia nie je v škole niekoľko mesiacov. Aj keď Zoe začne mať rada Calvina, Olíviínu platonickú lásku. Jediná vec, ktorá núti Zoe fungovať ďalej je vedomie, že Olívia chorobu porazí a všetko bude tak, ako predtým. Musí. Vzhľadom k tomu, že druhá alternatíva je príliš desivá nato, aby na ňu čo i len pomyslela.

GOODREADS HODNOTENIE: 3.98


Moje precitlivené ja (ktoré si prisahalo, že prestane čítať knihy o rakovine, svoju prísahu opäť porušilo a...) pri tejto knihe ani raz neplakalo! Uuu, to sa aj rýmovalo! Som nezastaviteľná. :D

Chcela by som vám predstaviť knihu, ktorá sa síce týka zákernej choroby, ale napriek tomu vás nebude citovo vydierať! (Áno, Green, pozerám sa na teba a mal by si si od Melissy zobrať príklad! :D)
Možno si teraz hovoríte, ako je to možné? Melisse sa totižto podarilo napísať knihu o živote, napriek tomu, že hlavným motívom bola všadeprítomná smrť.
Išla som s tým do toho, že okej, ďalšia knižka o rakovine, nemá má čím prekvapiť, no opak sa stal pravdou, a to vďaka Zoe.
Čo vám môžem s určitosťou napísať je, že si Zoe pravdepodobne hneď neobľúbite. Pravdepodobne si ju neobľúbite ani po čase, pretože Zoe nie je typická hlavná hrdinka, na akú sme zvyknutí. Je impulzívna, veľmi kritická na ostatných, rýchlo sa vzdáva, pôsobí chladne, niekedy sa dokonca správa ako mrcha... jednoducho, nebudete ju brať ako sympatickú dievčinu a Melissa Kantor ešte k tomu urobila zo Zoe rozprávača príbehu! Škandalózne? Nie, geniálne! Pretože sme mali možnosť pozrieť sa na celú vec očami niekoho iného. Doteraz som si to ani neuvedomila, ale všetky knihy, ktoré som o rakovine prečítala, boli len z pohľadu chorej osoby, a toto bola vážne osviežujúca zmena, vďaka ktorej sa príbeh pre mňa stal ešte zaujímavejším.
Nechcem však, aby ste si o Zoe mysleli len to najhoršie, preto vám teraz napíšem jedno veľké...
ALE!
Po prvé, vďaka všetkým jej chybám vyzerala o to realistickejšie a počas čítania som sa v nej veľakrát našla aj ja sama (teraz si nie som istá, či to je dobré alebo zlé :D). Po druhé, s každou prevrátenou stranou, môžete na vlastné oči vidieť, ako sa Zoe mení, ako pomaly dospieva a ako znovu objavuje lásku k tancu. A po tretie, vďaka všetkým jej negatívám sa skvele dopĺňala s Olíviou - všetkými obľúbenou, láskavou, milou a vždy vysmiatou najlepšou kamarátkou. Tu by som sa rada pristavala, pretože ak by som si mala vybrať len jednu vec, ktorú som na tejto knihe bezhranične milovala, bolo to ich PRIATEĽSTVO.

“There are some things you worry about. And then there are some things you don't worry about. You don't worry about them because they're too awful to contemplate worrying about.”


A cenu za najkrajšie knižné priateľstvo získava...?
Zoe a Olívia! 

Objektívne musím uznať, že 99% YA kníh sa vždy upriami hlavne na romantické vzťahy a málokedy sa venuje tak dôsledne aj priateľstvám (nesťažujem si, len to je taký môj postreh a k romantickému vzťahu v tejto knihe sa ešte len vyjadrím, to by som si nenechala ujsť :D). Melissa urobila presný opak, a za to si u mňa získala ďalší plusový-originálny-bod. Vďaka jej jednoduchému, ale zároveň pútavému štýlu písania dokázala stvoriť krásne, nesebecké a hlavne uveriteľné priateľstvo. Priateľstvo, ktoré bolo také silné, že vydržalo všetky nepriazne osudu a aj tú hnusnú chorobu so všetkým, čo so sebou priniesla. Nie raz som sa pristihla pritom, že som si v určitých scénach predstavovala namiesto Zoe a Olívie, seba a svoju najlepšiu kamarátku (keďže sme rovnako ako hlavné protagonistky prežili spolu polku života). Asi aj preto som to celé tak prežívala, ale k veci... ILUVU... to bolo pre moju BFF, sľubujem, že teraz už idem k pointe. :D

Najlepšie nakoniec?  Ladne by som sa chcela presunúť k FUNNY-PART, ale ladnejšie ako touto vetou to už nedám. :D
Poprosím svoju asistentku, aby mi priniesla vedro s ľadovou vodou, pretože keď začnem písať o Zoe a Calvinovi, budem potrebovať schladiť.♥
Vždy, keď sa Zoe a Calvin objavili spolu na scéne (a nebolo to ani z polovice toľkokrát, v koľko som dúfala), iskry lietali na kilometre a z ich sexuálneho napätia ma na stoličke doslova vystieralo. Nemusím vám hovoriť, že keď sa medzi nimi konečne niečo stalo, tak som to čítala asi 5-krát dookola. :D Ale aby ste si nemysleli, že to všetko bolo založené len na fyzickej príťažlivosti, Calvin bol Zoe oporou vždy, keď niekoho potrebovala alebo presnejšie vždy, keď ho k sebe pustila bližšie.
Rozhodovanie bolo náročné, ale môj prst osudu rozhodol  ☛ Calvin, zaslúžene si si získal čestné miesto medzi mojimi knižnými priateľmi (menší podiel na tom má aj fakt, že som si ťa počas čítania predstavovala ako Dylana O'briena... áno, to on je v tom gifku). :D
Knihu odporúčam všetkým, ktorí veria v priateľstvá na život a na smrť a tým, ktorí už nad knihami o rakovine zlomili palicu, pretože Maybe One Day vám pripomenie, že nie je kniha ako kniha.

Keďže som nenašla pekný book trailer, rozhodla som sa vám sem dať trošku iné video. Aj tak som sa už mesiace snažila nájsť výhovorku, aby som vám ho sem mohla pridať a konečne som ju našla! Takže, čo má toto video spoločné s knihou?
Lásku k baletu! 

Lúči sa Rea, ktorá vám odporúča, pozrieť si video viac ako raz, pretože mi niečo hovorí, že sa prvýkrát veľmi na tanec nesústredíte! (to platí hlavne pre dievčatá... a možno aj chlapcov, nikoho nesúdim) :D


You Might Also Like

4 komentáre :

  1. Inak mne trošku ten vzťah Zoe a Calvina smrdel... teda, nechcem byť zlá, ja som im držala palce, ale miestami mi to pripadalo ako keby s ním bola len preto, že sa na ňom chcela odventilovať príjemným spôsobom :D Akože nevadilo mi to, ale miestami som bola taká, že: "really?" :D
    Ale tiež sa mi páčilo, že to bolo z iného uhla a vedela som sa tak so Zoe viac stotožniť, vedela som zhruba čo prežíva a o to to bolo... bolestivejšie? Krajšie? Reálnejšie? No jedno z toho :D
    K tomu videu dodám len: That booty though! :O

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne! Preto som aj písala, že Zoe bola... jednoducho Zoe (nebola najmilšou hrdinkou na svete). :D A úprimne Calvina si veľmi nezaslúžila, za to ja by som si ho zaslúžila určite. :D :D
      K tomu videu: Keby len ten zadok! :O *if you know what i mean* ;) :D

      Odstrániť
    2. Nezaslúžila... podľa mňa im to v pokračovaní veľmi dlho nevydržalo a Calvin našiel útočisko v tvojom náručí :D
      I so know what you mean... tie tetovania, však? :D

      Odstrániť
    3. Podľa mňa by si presne v takomto znení, mala napísať tomu pokračovanie ty. :D :D
      Jop, tetovania. ♥ :D :D

      Odstrániť