Bláboly ,

Niečom vám ukážem, aj keď som vám chcela povedať...

novembra 16, 2015 Rea 2 Comments

toho strašne veľa, ale nevedela som ako. V piatok som sem chcela dokonca pridať článok, ale už si viac nemyslím, že je taký dôležitý. Ak mám byť úprimná, teraz mi prídu dôležité úplne iné veci, ako vo štvrtok.
Našťastie/naneštastie ja som ten naivný, zasnívaný typ človeka, ktorý sa snaží vidieť vo všetkých/vo všetkom to dobré, ktorý aj v tých najzúfalejších situáciach nestráca nádej. Jednoducho, ak hľadáte človeka, ktorý skutočne verí vo svetový mier, tak to som ja. Napriek tomu, že 99% môjho tela je naplnených sarkazmom, verím v ľudstvo a verím aj v ľudskosť, preto sa momentálne nemodlím k Bohu (pretože ten má očividne dovolenku), ale modlím sa k ľudstvu, aby nesklamalo moju dôveru...
Viac sa k tomu nechcem vyjadrovať.
Možno prvýkrát v histórii tohto blogu som si povedala, že najlepšie bude, ak si tu z toho nebudem robiť psychologické okienko. Každý máme svoj názor. Každý z nás to prežíva po svojom a nemyslím si, že by bolo správne, ak by som vám (aj keď len takto nepriamo) vnucovala svoj názor, na to tu máte predsa média.
Rozhodla som sa, že radšej vám sem pridám niečo, čo mi nedávno vyčarilo obrovský úsmev na tvári a čo mi pripomenulo, že by som mala byť hrdá na to, že som knihomoľ. :)

Začalo sa to ako nevinné cvičenie, rozpísanie, zabitie času, status na FB, v ktorom označila pár svojich priateľov.
A čo z toho vzniklo?
Celosvetovo zdielaný výrok, či už na FB, Twitteri alebo Tumblr... V skratke, pravdivá óda na všetky knimohoľky.
Predstavujem vám Rosemarie Urquico, ktorá sama o sebe tvrdí, že je tým dievčaťom v zadnej časti baru, ktoré je občas príliš opité, ktoré nadáva počas svojej slam poézie, ktoré si potom odtancuje preč, keď začuje, ako niekto hovorí, že je Jack s colou zadarmo, ktoré sa vám bude snažiť vytrhnúť z ruky mikrofón počas karaoke, aby si mohla zaspievať Mariahu a ktoré miluje kovbojské klobúky.
A ak ste si Rosemarie nezamilovali vďaka tomu zvláštnemu, ale úprimnému popisu, tak si ju určite zamilujete potom, ako si prečítate jej "ódu" alebo skôr slam báseň s názvom You should date a girl who reads(Mal by si chodiť s dievčaťom, ktoré číta).

Dopredu sa ospravedlňujem za môj amatérsky preklad, ale chcela som, aby to pochopili všetci. Originál bude na konci. ;)

Mal by si chodiť s dievčaťom, ktoré číta. Mal by si chodiť s dievčaťom, ktoré míňa peniaze na knihy a nie na oblečenie, ktoré má problém s úložným priestorom, lebo má príliš veľa kníh. Mal by si chodiť s dievčaťom, ktoré má zoznam kníh, čo chce prečítať a ktoré vlastní čitateľný preukaz už od jej dvanástich rokov. 

Nájdi si dievča, ktoré číta. Zistíš to podľa toho, že bude mať v taške vždy neprečítanú knihu. Ona je tá, ktorá sa láskyplne pozerá po regáloch v kníhkupectve. Ona je tá, ktorá potichu vykríkne radosťou, keď nájde knihu, ktorú hľadala. Vidíš to divné dievča, čo privoniava k stránkam starých kníh v antikvariáte? Tak to je čitateľka. Tie nikdy nedokážu odolať a vždy si privoňajú k stranám kníh, hlavne ak sú žlté a opotrebované.

Ona je tým dievčaťom, ktoré číta, zatiaľ čo čaká v kaviarni cez cestu. Ak nazrieš do jej hrnčeka a zbadáš, že jej nemliečna smotana pláva na hladine, tak to už je úplne pohltená. Je stratená vo svete, ktorý stvoril spisovateľ. Posaď sa. Možno na teba zazrie, pretože ako väčšina čítajúcich dievčat, je nerada vyrušovaná. Opýtaj sa jej, či sa jej kniha páči. 

Kúp jej ďalšiu šálku kávy.

Povedz jej, čo si skutočne myslíš o Murakamim. Zisti, či sa dostala cez prvú kapitolu Pána Prsteňov. Pochop, že ak ti tvrdí, že rozumela Ulysses od Jamesa Joyca, tak to hovorí len preto, lebo chce znieť inteligentne. Opýtaj sa jej, či miluje Alicu alebo či by ona chcela byť Alica. 

Chodiť s dievčaťom, ktoré číta je jednoduché. Daruj jej knihy na jej narodeniny, na Vianoce, na vaše výročia. Daruj jej dar slov v poézií alebo v piesni. Daruj jej Neruda, Pounda, Sextona, Cummingsa. Daj jej vedieť, že si pochopil, že slová sú láska. Pochop, že pozná rozdiel medzi knihami a realitou, ale Pán Boh vie, že sa bude snažiť zmeniť svoj život na jej obľúbenú knihu. Ak sa tak stane, nikdy to nebude tvoja chyba. 

Jednoducho sa o to musí aspoň pokúsiť.

Klam jej. Ak rozumie syntaxu, pochopí aj tvojej potrebe klamať. Pretože za slovami stoja aj iné veci: motivácia, hodnoty, zmysel pre citlivosť, rozhovor. Nebude to koniec sveta. 

Sklam ju. Pretože dievča, ktoré číta, vie, že sklamanie vedie ku vyvrcholeniu. Pretože dievča, ktoré číta, chápe, že všetko musí mať svoj koniec, ale tiež chápe, že si môžeš napísať pokračovanie... že môžeš začať odznova, znova a znova, a stále pritom zostať hrdinom, že život musí mať svojho darebáka či dvoch.

Prečo sa báť všetkého, čím nie si? Dievčatá, ktoré čítajú, chápu, že ľudia, rovnako ako postavy v knihách, sa vyvíjajú. Až na Twilight sériu.

Ak nájdeš dievča, ktoré číta, drž si ju vo svojej blízkosti. Keď ju nájdeš o druhej ráno, ako v objatí stíska knihu a plače, urob jej šálku čaju a drž ju. Možno ju na pár hodín stratíš, ale vždy sa ti vráti. Bude rozprávať, ako keby postavy v knihe boli skutočné, pretože na chvíľku, vždy aj sú.

Požiadaš ju o ruku v teplovzdušnom balóne. Alebo počas rockového koncertu. Alebo veľmi neuvážene nabudúce, keď bude chorá. Alebo cez Skype.

Budeš sa tak silno usmievať, až sa budeš čudovať, že ti ešte od šťastia neprasklo srdce a nevykrvácalo von z hrude. Budeš písať príbeh vašich životov, mať deti s divnými menami a ešte divnejším chuťami. Vašim deťom predstaví The Cat in the Hat a Aslana, možno v ten istý deň. Na staré kolená sa budete prechádzať zimami, zatiaľ čo si ona bude popod nos recitovať Keatsa a ty si budeš oklepávať sneh z topánok.

Mal by si chodiť s dievčaťom, ktoré číta, pretože si to zaslúžiš. Zaslúžiš si dievča, ktoré ti dá ten najfarebnejší život, aký si len dokážeš predstaviť. Ale ak jej chceš dať len monotónnosť a nemastné neslané hodiny a nepremyslenú žiadosť o ruku, tak ti je lepšie samému. Ak chceš svet a aj svet mimo neho, tak by si mal chodiť s dievčaťom, ktoré číta.

Alebo ešte lepšie, mal by si chodiť s dievčaťom, ktoré píše.