Bláboly
AHOJTE!
Žijem, žijem, žijem... teda, žije zo mňa to, čo prežilo tieto posledné dva šialené zápočtové týždne. Týmto pozdravujem všetkých, ktorí mi tvrdili, že najhorší je prvý ročník na vysokej... really people?!!! prečo ste mi klamali, som veľké dievča, pravdu by som zvládla a aspoň by som sa na toto šialenstvo vedela psychicky pripraviť. :D
Myslím, že ospravedlňovať sa vám za moju dlhodobú neprítomnosť nemá ani zmysel, tí z vás, ktorí sa sem nejakým zázrakom stále vracajú aj napriek môjmu typickému-nepravidelnému pridávaniu článkov, si už pravdepodobne na to zvykli a tí, čo to so mnou vzdali... ľudia, nečudujem sa vám a ani vás nesúdim, sama so sebou by som to vzdala už dávno, keby som si tu z toho nerobila psychologické okienko a nemala potrebu sa rozprávať o knihách. Predsa len, blog ma vyjde lacnejšie ako terapia. :D
Tento článok je vlastne o tom, aby ste sa (náááhodou) o mňa nebáli, aby som sa vám posťažovala, že som zanedbávala nielen blog, ale aj môj sociálny život (práca+škola ≠ sociálny život). Jednoducho som prišla na to, že život dospelého človeka je na prd, ale pozitívne je, že ma robota baví o miliónkrát viac ako škola (ale koho by to nebavilo v kníhkupectve? #dreamscometrue; btw. prišla som na to, že mám asi divný vkus na knihy, lebo skoro nikto! si nekupuje také knihy, aké čítam ja... čo to o mne vypovedá?:/).
A takto som si vlastne nežila od septembra, preto ste si inak mohli všimnúť zredukovaný počet už aj tak skoro neexistujúcich príspevkov. Ale! plánujem to všetko dobehnúť. Kedy presne? To neviem, ale pomaly ďalej zájdeš, že? :D Bojím sa si vôbec zrátať, koľko recenzií som pozadu... 10? 20? viac? menej? Nechám sa radšej prekvapiť. Držte mi palce, nech ma kopne múza.
Len toľko "blábolov" som vám chcela dnes povedať, nebojte sa, sľubujem, že najbližší článok už bude mať aspoň pointu. :D :D
Viete, čo je profesionálna deformácia?
...
...
...
...
...
...
Keď máte oficiálne prázdniny 4 hodiny a už po 2 sa nudíte, lebo sa nemáte čo učiť. Fakt ma škola zničila.
Unavená a zničená...
AHOJTE!Žijem, žijem, žijem... teda, žije zo mňa to, čo prežilo tieto posledné dva šialené zápočtové týždne. Týmto pozdravujem všetkých, ktorí mi tvrdili, že najhorší je prvý ročník na vysokej... really people?!!! prečo ste mi klamali, som veľké dievča, pravdu by som zvládla a aspoň by som sa na toto šialenstvo vedela psychicky pripraviť. :D
Myslím, že ospravedlňovať sa vám za moju dlhodobú neprítomnosť nemá ani zmysel, tí z vás, ktorí sa sem nejakým zázrakom stále vracajú aj napriek môjmu typickému-nepravidelnému pridávaniu článkov, si už pravdepodobne na to zvykli a tí, čo to so mnou vzdali... ľudia, nečudujem sa vám a ani vás nesúdim, sama so sebou by som to vzdala už dávno, keby som si tu z toho nerobila psychologické okienko a nemala potrebu sa rozprávať o knihách. Predsa len, blog ma vyjde lacnejšie ako terapia. :D
Tento článok je vlastne o tom, aby ste sa (náááhodou) o mňa nebáli, aby som sa vám posťažovala, že som zanedbávala nielen blog, ale aj môj sociálny život (práca+škola ≠ sociálny život). Jednoducho som prišla na to, že život dospelého človeka je na prd, ale pozitívne je, že ma robota baví o miliónkrát viac ako škola (ale koho by to nebavilo v kníhkupectve? #dreamscometrue; btw. prišla som na to, že mám asi divný vkus na knihy, lebo skoro nikto! si nekupuje také knihy, aké čítam ja... čo to o mne vypovedá?:/). A takto som si vlastne
Len toľko "blábolov" som vám chcela dnes povedať, nebojte sa, sľubujem, že najbližší článok už bude mať aspoň pointu. :D :D
Viete, čo je profesionálna deformácia?
...
...
...
...
...
...
Keď máte oficiálne prázdniny 4 hodiny a už po 2 sa nudíte, lebo sa nemáte čo učiť. Fakt ma škola zničila.
Už keď som tri mesiace nebola na koncerte, tak ma aspoň youtube drží nad vodou a títo sympatickí ;) chlapci majú neskutočné covery, bežte si ich čeknúť.
Vaša Rea, ktorá nemá nakúpené darčeky a pravdepodobne ich do Vianoce ani nenakúpi, lebo nemá kedy.
Myslíte, že bude všetkým stačiť môj pekný úsmev a objatie...
ups. :/ :D
Niekto bude asi sklamaní, keď nedostane ani tie štrikované ponožky.
Myslíte, že bude všetkým stačiť môj pekný úsmev a objatie...
ups. :/ :D
Niekto bude asi sklamaní, keď nedostane ani tie štrikované ponožky.
Príspevky
Ten tvoj prvý odsek... to ako keby som seba počula :D :D Fakt... ja tiež nechápem, prečo si každý myslí, že je prvý ročník najhorší. Ten bol oproti tomu, čo robíme teraz, úplne super. Však teraz sa teším, že mám konečne trochu voľna, ale keď som uvidela ten rozvrh na letný semester, skoro ma hodilo o zem. :O
OdpovedaťOdstrániťRobíš v kníhkupectve? To je super! Aj ja som chcela, ale potom som zistila, že nebudem mať na to čas, keďže už máme školu každý deň a ešte aj dochádzam. :/
:D :D akože ono to možno vyznie zle, ale ja som taká rada, že v tomto nie som sama :D :D
OdstrániťJa som zistila, že som nakoniec tiež na to nemala veľmi čas, ale nejakým zázrakom som to všetko postíhala a neľutujem nič, ani to, že som sa poriadne vyspala naposledy asi v auguste. :D