Bláboly ,

Rovnako dôležité ako ČO čítaš, je KDE čítaš!

júla 09, 2018 Rea 2 Comments



Jedine, žeby nie? :D Mám pre vás úlohu. Počítajte do troch. 1...2...3...
A teraz si predstavte svoje vysnívané miesto na čítanie.
Je to vaša posteľ? Záhrada? Auto so stiahnutým oknom a nohami vyloženými na palubnej doske? Zaprášené pohodlné kreslo pri okne, ktoré si toho prežilo viac ako vy či veľký kameň pri rieke s výhľadom na hory? Nechajte pracovať svoju predstavivosť, smelo, len do toho!

Slávnostne prisahám, že dokážem čítať naozaj kdekoľvek. (Ak vieš, na akú knižku som myslela, keď som toto písala, budeme, pravdepodobne, veľmi dobrí kamaráti. :D) No napriek tomu som si vždy predstavovala, že keď budem veľká, budem mať svoju vlastnú čitateľskú izbu... ale keďže sny by mali byť aspoň trošku reálne, zmenšila som si ho na čitateľský kútik. Teraz by som sa rada o tento sen s vami podelila, lebo v nejakom motivačnom videu, ktoré som v depke "náhodou" pozerala bolo, že vizualizácia je dôležitá! (Vy, čo ste sa o mňa začali teraz báť, všetko je v poriadku, z depky ostalo už len "d". Vidíte? Môj trápno-suchý humor je späť, takže by som vás neklamala a vy, čo ste sa o mňa ani nezačali nebáť, ideme vizualizovať!) :D


1. VÝHĽAD NA PREMÝŠĽANIE

Ľudia ma fascinujú už odjakživa, rada ich pozorujem (not in a creepy way, I swear :D), preto musím povedať, že výhľad na zobúdzajúce sa mesto, keď sú na uliciach len kávičkári a holuby ako aj na ľudí zahalených pod rúškom noci v alkoholickom opojení rozprávajúcich sa s vlastnými tieňmi má niečo do seba...Teraz asi čakáte na to "ALE" a nemýlite sa. :D
Môj čitateľský kútik, moje šťastné miesto, moja oáza pokoja by určite ale mala mať výhľad na les/hory/more/jazero/lúku/oblohu plnú hviezd... väčšinou, keď čítam knihu, chcem byť v inom svete, chcem zažiť iný príbeh ako ten svoj, chcem ujsť z obyčajného každodenného života a myslím si, že k tomu mi skôr pomôže zvuk žblnkajúceho potôčika ako trúbenie netrpezlivých vodičov či vôňa mokrej trávy ako "vôňa" spálených pneumatík... no nemám pravdu?

ஐ    ஐ    ஐ    ஐ    ஐ

2. MIESTO NA ČÍTANIE

Sadnúť. Ľahnúť. Ruky nad hlavou. Ruky za hlavou. Nohy na stene. Nohy na zemi. Nohy za hlavou. Ruky na zemi. Nohy vo vzduchu. Čítať sa dá asi v hocijakej polohe a skutoční knihomoli, ktorí dokážu prečítať knižku na „posedenie/postátie“ aj vyskúšajú asi všetky možné polohy a ak sa medzi vami nájdu takí, čo vydržia len v jednej pozícií, odporúčam, aspoň z tej srandy, vyskúšať pár z nižšie znázornených polôh. Pokojne mi môžete potom poslať aj vaše fotky, ja plánujem vyskúšať číslo 3, pozícia Marco Polo vyzerá veľmi vznešene akoby som vďaka čítaniu dobyla celý svet. :D
Zdroj: laughingsquad.com

Zdroj: biano.sk

Každopádne, ja osobne najradšej čítam posediačky. Presnejšie, posediačky schúlená do klbka aka schúlená pred okolitým svetom, hlukom a problémami, zakrytá obľúbenou dekou (áno, skoro vždy, je jedno či je jar/leto/jeseň alebo zima) so šálkou kávy na blízku.
Preto si neviem predstaviť žiadne iné lepšie vysnívané miesto na čítanie ako kreslo. A čo je lepšie ako obyčajné kreslo? Krásne závesné kreslo, v ktorom sa môžem aj pohojdať.
Už sa v ňom normálne vidím, ako s nohami pod zadkom čítam knižku, následne cez veľké okno pozorujem hory a premýšľam nad fiktívnymi postavami, ktoré v danom momente budú pre mňa určite ako skutočné osoby a ja budem v duchu plánovať, ako ich zachrániť. :D
Možno raz, a potom, ak budete poslúchať, nechávam vás sa v ňom aj pohojdať. :D


ஐ    ஐ    ஐ    ஐ    ஐ

Zdroj: biano.sk

3. LAMPA NA SVIETENIE


Máme už pred očami dokonalý výhľad a krásne závesno-hojdacie kreslo, ktoré bude umiestnené pri veľkom okne, ale keďže ja väčšinou začínam čítať knižku o 23:00 a končím s ňou o pol 5 ráno, určite musí byť v mojom vysnívanom čítacom kútiku aj štýlová lampa a táto mi hneď padla do oka, lebo nielenže spĺňa moje požiadavky (požiadavka bola, aby lampa svietila :D), ale ešte aj vyzerá ako super dekorácia. Pripomenula mi stromy, konáre, listy, no jednoducho láska na prvý pohľad.
V poslednom čase si dosť ulietavam aj na DIY dizajne na Pintereste a tam skoro na každom obrázku sú nejaké LED svetielka nad posteľou, na poličkách, stenách, stole... veľmi rada, by som chcela mať aj ja takéto "kúlové" dekoratívne svetielka, a to okolo môjho okna. Veď prečo nemať Vianoce každý deň? :D

Zdroj: digsdigs.com  Nájde ich: biano.sk

ஐ    ஐ    ஐ    ஐ    ஐ

4. KNIŽNICA NA ZÁVIDENIE


Zdroj: biano.sk
Pomaličky, ale isto, sa už dostávame k tomu najdôležitejšiemu. KNIŽNICA!
Len, aby ste mali prehľad, momentálne sú moje knižky na stole vedľa postele, v kabelke, šuplíkoch a väčšina je zavretá v dvoch skrinkách, takže nikto okrem mňa nevie, že sú tam a že vôbec existujú. :/ (I´m so sorry, my PRECIOUS! Ak viete, akú knižku som mala na mysli tu, tak už určite budeme veľmi dobrí kamaráti. :D)
Rada by som im preto dopriala ich vlastný priestor a keďže sú už toľko rokov skryté pred svetlom sveta, musia mať teraz niečo EXTRA!
Viem si predstaviť ako táto krásna kruhová knižnica je zavesená/pribitá/prilepená? (nie som kutil, takže netuším ako by sa to tam dalo :D ) vedľa kresla, takže by som sa mohla len kedykoľvek načiahnuť po ďalšiu knižku a vôbec sa nemusieť pohnúť z kresla.
Nie žeby som bola lenivá, ale v mojej oáze pokoja na čo nedočiahnem z kresla, tak to nepotrebujem. Dúfam, že ma chápete a nesúdite. ;)

ஐ    ஐ    ஐ    ஐ    ஐ


5. KNIHA NA PREMÝŠĽANIE/ČÍTANIE/ZÁVIDENIE



Všetci vieme, aké náročné je vybrať si knihu na čítanie.
O moje know-how som sa s vami podelila v článku, ktorý nájdete TU.
No aj tak mi musíte dať za pravdu, že veľakrát je to dlhodobý proces založený na počasí, nálade, postavení planét, výpočtoch, deriváciách, posudzovaní obálok, očuchávaní stránok a nakoniec niekedy úplne spontánneho rozhodnutia, založeného na nejakej recenzii, rozhovore, ktorý ste započuli vo vlaku alebo len toho, že vám v kníhkupectve spadla knižka na hlavu (#truestory, tak som objavila svoju poslednú obľúbenú knižku a raz vám o nej poviem aj viac ;)).

  Zdroj: Vydavatelstvoartforum.sk


Klikni a pridaj si ju na Goodreads↑
Ak by som si ale mala vybrať hneď teraz len jednu knižku, ktorú by som si chcela prečítať ďalšiu, tak by to bola kniha od Forresta Cartera - Malý strom.
Bolo to "odporúčanie na mieru" od kamaráta, a hneď ako som ju zbadala a prečítala si zadnú stranu, vedela som, že toto bude asi knižka, ktorá ma opäť trošku zmení k lepšiemu.
Preto sa rozlúčim s vami so slovami, ktoré si ma získali dúfajúc, že si získajú aj vás.


 "Ak máte pocit, že sa nám ten náš úspech nevydaril,
ak máte dojem, že sme zašli priďaleko,
ak máte podozrenie, že sme sa stratili v hypermarkete,
ak sa vám zdá, že sme dušu predali svetovej banke,
ak by ste sa na toho Bieleho víťaza chceli pozrieť z odstupu,
prečítajte si túto knihu.
Otvorte celé zrkadlo, stránku za stránkou a uvidíte nás v ňom.
Uvidíte nás tam všetkých:
Obchodníkov pokorených majestátom divokého lesa.
Kazateľa zaskočeného kŕkaním žaby, lebo nezbadal,
že z indiánskeho kabáta sa na neho smeje jeho vlastný Boh.
Hoci to zrkadlo je trochu krivé, je čisté ako slza.
Indiánska slza v prachu cesty do vyhnanstva.
Ak chcete svet vidieť taký aký je,
pozrite sa naň detskými očami,
pozrite sa naň z hĺbky hory
pozrite sa naň spolu so starým otcom.
Starý otec musí byť pravdaže prinajmenšom polovičný Indián.
Nuž tak sa na svet díva táto kniha"

Nakoniec sa musím poďakovať Gabike Koščovej, že mi dala vôbec vedieť o tejto súťaži, ktorú usporiadalo Biano.sk (Kliknite→ TU) v spolupráci s vydavateľstvom Artforum (Klikni→ TU). Veľmi som si písanie tohto článku užila a aspoň ma to nakoplo znovu sa vrátiť k svojmu blogu.

Lúči sa,
ale len na chvíľku,
Vaša „nakopnutá“ Rea.

PS. Dúfajme, že jej to nakopnutie vydrží a že prestane o sebe hovoriť v tretej osobe.

You Might Also Like

2 komentáre :

  1. Tak v prvom rade musím povedať, že som sa už dávno nepobavila tak dobre na nejakom článku ako na tom tvojom to ti hovorím teraz v dobrom :) Aspoň dúfam, že sa na mňa zato nenahneváš, ale vážne ma niektoré tvoje vety pobavili :) Ono ja najradšej čítam v mojej posteli prikrytá dekou až po krk alebo poležiačky, ale niekedy si knižku zoberiem aj do na cestu alebo keď idem niekam :) Svetielka okolo okna mám celo ročne :D Raz som to tam dala a od tej doby som ich odtiaľ nedala dole a je mi jedno či je leto jeseň či zima mne sa to tam jednoducho páči a niekedy je to aj lepšie než keby mala celý deň svitiť lampa :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ooo to nie, určite sa nehnevám. Ja to vždy aj píšem s tým zámerom, že dúfam, že to niekoho tam vonku pobaví. :D :D A vidím, že to s miestom na čítanie a svetielkami máme veľmi podobne, čo ma veľmi teší a tvoj komentár mi tak trochu pripomenul, že som zabudla na svoj blog trošku (ehm, opäť!:/). Takže ďakujem za pripomenutie, že ma písanie kedysi bavilo a stále baví. :)

      Odstrániť